Ako vznikol svet podľa severanov

O severskú mytológiu som sa zaujímala dosť málo (okay, vôbec XD). Dodnes nie som žiaden fanatik. Ale už po prvej kapitole knihy, ktorú som si nedávno požičala („Ságy o severských bohoch a hrdinoch“), mi bolo jasné, že z nej spravím výcuc a ponúknem Vám ho. Prvá kapitola, ako už naznačuje nadpis, rozpráva o vzniku sveta a je to niečo úplne iné, než príbehy, na aké sme zvyknutí :). Preto je to exotika! XD Preklad môj vlastný, príbeh skrátený o opisy. V zátvorkách moje plodné komentáre. Príjemnú lektúru Vám prajem XD (bude tu veľa mien, hrubo vyznačené sú tie, ktoré si pre pochopenie príbehu skúste natlačiť do krátkodobej pamäte).

Kedysi dávno žil kráľovič (a je to tu, prvý blbý výraz XD) menom Oden (po slovensky to má popravde byť Odin, napriek tomu použijem švédske meno OdEn), a žil omnoho skôr, než svet bol vo svojom počiatku (nepýtajte sa ma, ako to je možné. Je to iba mytológia). Oden mal aj bratov, Vile-ho a Vee-ho (u nás doma známy pod krycím menom „Nintendo Wii“), ale nič nenaznačovalo, že z nich niekedy niečo bude (to som si nevymyslela, tak to tam bolo doslovne napísané XDXDXD). Ich otec už zomrel, ale Odenova matka, Bestla, ešte žila, a bola z rodu obrov, a jej brat, Mimer, bol najmúdrejší obor, aký kedy žil. Rodina žila v neuveriteľne veľkom hrdle (áno, presne tak, hrdle. Nech to už je čokoľvek) menom Ginnungagap, a bola tam tma a zima. Tráva tam nerástla, lebo slnko ešte nebolo nad svetom (ktorý teda ešte tiež neexistoval), a nebola ani žiadna zem, ani kopec, more alebo obloha.

Ginnungagap

Žil tam však aj obor Ymer, nevlastný otec Mimera a Odenovej matky, ktorý robil iba nezbedu, bol neuveriteľne veľký, a bol hlúpy, pomalý a nemotorný (po tom všetkom predpokladám, že aj škaredý). Nikto ho nemal rád (čo dodať. Klenot rodiny).

Raz povedal Oden svojmu ujovi Mimerovi: „Chcem sa stať taký múdry, ako ty.“ Mimer odpovedal: „Neďaleko rastie strom, ktorého najvyššie konáre dosahujú tak vysoko, že na ne nik nedovidí (už tu by sa mi nápad prestával páčiť). Naň sa musíš vyšplhať a zavesiť, a potom sa prebodnúť kopijou (no a je to tu). Keď už budeš dostatočne dlho a veľa trpieť, získaš múdrosť.“ Oden neváhal (ja by som teda váhala) a všetko tak vykonal. Visel takto deväť dní a deväť nocí, keď potom zhliadol na zem, kde jeho matka a jej brat začali spievať magických 18 piesní. Oden sa ich s nimi naučil. Piesne mali rôzne účinky; mohli zastaviť letiaci šíp, zhodiť čarodejnicu z metly, zahnať smútok atď (highly useful stuff). Po poslednej spadol mäkko zo stromu, a následne povedal Mimerovi: „Ťažko sa tu dole žije. Máš niečo proti tomu, aby sme Ymera ubili k smrti (asi nemal dosť vzrušujúci deň)? Z toho veľkého nemotorniaka by sme mohli vytvoriť aj zem aj oblohu (ako mohol vedieť, čo to je zem a obloha, keď doteraz neexistovali? Prisámveru, príbeh s Adamom a Evou má omnoho viac zmyslu).“ Mimer nasmeroval Odena za jeho bratmi, lebo on sám (akože Mimer) by ako nevlastný syn proti Ymerovi nemohol zdvihnúť zbraň (poslať naňho synovcov už však proti tamojšej morálke nebolo XD).

Odenových bratov návrh nadchol. Tak sa bratia schovali v okolí miest, kadiaľ Ymer zvykol vandrovať. Odenovi sa podarilo vyškriabať na jednu z hôr (hlavne, že pred chvíľou tam nebol ani kopec, ale nevadí XD), a odtiaľ zhodil obrovi Ymerovi na hlavu obrovský balvan, ktorý ho na fleku zabil. Potom Oden prerezal obrove žily. Nikto si nevie predstaviť, akú záplavu tým spôsobil. Naplnil ňou všetky moria a oceány. Obrova krv však nebola červená, ale modrá, a dodnes sa hovorí, že kráľovskí potomkovia majú modrú krv (nah, len tu to len chceli nejak zamaskovať, lebo každý vie, že more má modrú farbu, a nie červenú :P). Krv tiekla a tiekla dňami i nocami a zatopila skoro všetkých obrov, iba Mimer a Ymersov vnuk s rodinou prežili.

Keď sa more ukľudnilo, pustil sa Oden a jeho bratia do práce. Z Ymersových kolien urobili hory, a zo svalov a mäsa zem. Z vlasov sa stali lesy, z brady kríky a z ochlpenia (očividne mysleli na všetko XD) tráva. Jeho lebku vyzdvihli na tyčiach a spravili z nej oblohu. Oči vsadili naň, a tie nádherne žiarili (uhm, určite). Boli to slnko a mesiac. Mozog rozfúkali na oblohe a tak vznikli mraky (budem na to myslieť zakaždým, keď pozriem na nebo). Z mihalníc a obočia vystavali vyvýšeninu a na nej pevnosť. Oden rozhodol, že tam budú raz bývať ľudia.

Oden sa, samozrejme, stal kráľom, ale na vládnutie mu nestačila jeho doterajšia múdrosť (ktorú získal prebodnutím sa). Poprosil teda Mimera o pomoc pri získavaní vedy.

„Bude to však chcieť niečo viac než len obetu, ktorú si priniesol za múdrosť naposledy,“ varoval Odena Mimer (!!!!!).

„Nech to je čokoľvek, ja sa tomu podrobím,“ vyhlásil Oden (blázon).

„Daj mi tvoje pravé oko, Oden (XDXDXD človek by si pomyslel, že sa poučil na vlastných chybách). Moja studňa je plná tej najhlbšej múdrosti, ale dá zo svojich pokladov iba tomu, kto jej obetuje svoje oko. Pýtala si takú obeť aj odo mňa, ale ja som sa bál bolesti, tak som jej moje oko nedal.“

Čo dodať, Oden svoje oko studni dal. Keď oko kleslo na dno, voda sa rozbublala, a k Odenovi prehovoril hlboký hlas:

„Ponor roh (to bol kedysi názov pre pohár. Lebo pohár bol, veď viete. Z rohu) do mojej vody a pi!“

Oden sa napil troma hlbokými dúškami. A tak sa z neho stalo najmúdrejšie stvorenie na nebi aj na zemi.

A poloslepé.

Oden, namaľoval Max Presnyakov, 2008

 Hádam ste si toto „rozprávanie“, drahí priatelia, užili :).

Ak by Vás zaujímal ešte nejaký podobný príbeh z mytológie, nasmerujem Vás na jeden z mojich prvých článkov: Je to dievča!

Je podobne strelený ako tento, ak nie viac XD.

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)