Je to celé o personnummer (2)

Opis začiatku mojej cesty k personnummer-u aj iné informácie som rozviedla (rozviedla... asi som mala dať že „zlúčila“ XD) v prvej časti tohto článku, niekedy v júni to bolo. Idea bola opísať moje vlastné skúsenosti pri získavaní personnummer-u, pričom sa z príbehu dá vyloviť celkom presný priebeh daného postupu.

Toto bude taká príjemná, omnoho uvoľnenejšia kontinuácia. Po pozitívnej odpovedi z migračného si môžete naozaj vydýchnuť, už je rozhodnuté.

Tak som si vydýchla aj ja, a začala som sa chystať na výlet na migračný úrad XD. Brala som to ako takú exotiku, veď bude sranda XD.

Pri výbere migračného, na ktorý pôjdete, si dávajte pozor; nie každý migračný úrad má aj tú vymoženosť (alebo kompetenciu) Vám vydať kartu o povolení usadiť sa, a na niektorých pracoviskách sa musíte objednať na presný dátum a čas. Na ich stránke si nájdete zoznam daných pracovísk :).

Naplánovali sme si teda tento „úlet“ na istý slnečný piatok so skrátenými pracovnými hodinami 09:00 – 11:00 (svokor: „Robia iba dve hodiny? No super, to sa ani na rad nedostanete, toľko trvá, kým Mohamed vyhláskuje svoje meno!“). Taktiež bol môj nápad, aby sme šli vlakom (svokor: „Vlakom? Vy sa nechcete dnes vrátiť domov, čo?“). Ja som sa ale teda nedala vyviesť z miery a nadšenia. Za každý výlet a nové navštívené miesto som vďačná. Dokonca som ako správna gazdiná chcela deň pred výletom namastiť chleby a nakúpiť Snickers-y (pomyslné Horalky), ale moju snahu a hlavne nadšenie priateľ „ocenil“ slovami: „The best about being tourist in Växjö is that you can leave.“ („Najlepšia na bytí turistom vo Växjö je to, že môžete odtiaľ doísť“).

Nah.

Keďže sme obaja veľmi úzkostliví, pokiaľ ide o také veci, ako je nezmeškať vlak, na stanici sme boli už o šiestej (na našu obranu musím povedať, že bezdomovec tam už bol a nespal :P).

Po príchode do Växjö mi ale predsalen klesla sánka aj nálada. Fakt tam nie je nič, vďaka čomu som prehrala stávku o dvacku.

Do budovy migračného radím vstúpiť aj hoďku pred otvorením úradu, inak sa Vám ujde pľac za všetkými početnými rodinami, ktoré si, narozdiel od Vás, privstali.
Bude tam „zmes“, takže ak máte nejaké medzikulturálne otázky, tam určite nájdete niekoho, kto Vám bude vedieť rozlúštiť životné rébusy XD. Kamoškin manžel je Pakistanec (-nčan?), a po jednom mojom krátkom rozhovore s ním kamoška usúdila, že také otázky, aké som mu kládla ja, jej samej zatiaľ ani na um neprišli, a to s ním už nejakú tú chvíľu žije XD.

Tak, ako v každom švédskom zariadení, aj tu si utrhnete papierik s číslom, takže aspoň viete, že kým ste narade, máte čas na návštevu mesta (nie však, ak ste v Växjö, lebo, ako sme už spomenuli, tam nič nie je) alebo si zajesť kebab.

Čakačka nám vzala hodinu a na Mohamedovu obranu musím tentokrát povedať, že to nebolo kvôli jeho hláskovaniu.

Keď vyvolali moje číslo, od šťastia som takmer zhltla svoje poradové číslo. Avšak v skutočnosti som iba zhužvala papierik s číslom a hodila som ho do koša pri sebe; potom som prešla k okienku. Pani na druhej strane na mňa však bez slova zírala (tu som si začala ústa otierať o košeľu, lebo som si myslela, že mám na tvári zvyšok kebabového šalátu). Potom vyjasnila, že jej mám podať papierik s číslom. Inteligentne som zahabkala a odpratala som sa späť ku košu. Vyhrabala som odtiaľ sprosté číslo a vrátila som ho pani za prepáškou. Tá sa začala smiať a povedala, že až tak veľmi ho nepotrebovala. Nah. Škoda, že to povedala až vtedy.

Spýtala sa ma, aká som vysoká (tresla som prvé číslo, ktoré mi prišlo na um. Asi preto som na švédskom občianskom o tri centimetre vyššia než na karte o povolení na pobyt), vyfotila ma k spokojnosti, vzala odtlačky ukazovákov a elektronický podpis. Mašina mi ukazovala podpis v čase podpisovania, takže vyzeral celkom schopne (nie ako ten, čo mám na slovenskom pase, kde mašina podpis neukázala. Tam je posledné písmeno môjho priezviska dvakrát väčšie než prvé). Prestala som písať mäkčene a dĺžne, ale neviem, či by vadili.

Budete musieť ešte zadať svoju švédsku adresu a karta by mala prísť poštou v priebehu siedmich dní.

Lahoda, však? :)

Dúfam, že všetci dovolenkujete v poriadku a tento post si prečítate až začiatkom septembra XD.

Prvý diel je tu: Je to celé o personnummer 1

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)

Grupák na pracáku

...toto bude taká rýchlovka pre všetkých Vás, ktorých pozvú na švédskom úrade práce na skupinové stretnutie XD.

Moja prvá rada je: NECHOĎTE TAM! XDXD

Brďo, väčšiu nudu som v živote nezažila. Bolo nás tam asi tridsať mladých. „Prednášajúci“ vošiel dnu vyčesaný ako depešák, zložil ajfona a noťas na stôl, zabudol sa predstaviť a spustil prezentáciu.

Keďže som chodila na výšku a na gympel, prezentácií som videla milión. Táto bola najhoršia. A nešlo o to, čo tam mal popísané (prakticky nič). Tu šlo o típkov prístup. Úsmev žiaden. Akákoľvek snaha motivovať - žiadna. Akákoľvek snaha čo i len zaujať -  žiadna. Keď občas zadal otázku, neodpovedal nikto, ale to ho očividne netrápilo. K tomu tam nepatril ani technicky, lebo nevedel vysloviť „s“. Ja, samozrejme, nemám nič proti ľuďom, ktorý nedokážu poriadne vyslovovať. Ale všeobecne celý vesmír vie, že so slabou výslovnosťou sa človek nedostane na isté pracovné pozície, ako napríklad: učiteľ, redaktor v zvukových a obrazových médiách a podobne. Na prezentátora na pracáku to očividne stačí.

Celý čas, čo som tam presedela, som myslela na to, že keď konečne dostanem zo školy certifikát o jazyku, idem žiadať o jeho prácu. Veď dať do prednášania trocha života vôbec nie je ťažké. A ak to preňho ťažké je, nemal tam čo robiť.

Najlepšie bolo, keď típek povedal „Napríklad teraz tu máme takúto pracovnú pozíciu...“ ktorú si iba vytiahol z ucha, lebo jeden z nás našiel odvahu sa na ten post spýtať bližšie, ale, samozrejme, zbytočne, lebo prednášajúci nemal šajnu XD.

Nakoniec sme dostali papieriky, a na nich boli rôzne rozmiestnené čísla od jedna do päť. Mali sme mu dať známku, a pod to napísať, čo by mal urobiť, aby som mu nabudúce dala lepšiu.

Viem, že to je prehnané, ale chytila ma panika. Ak by som mu tam mala napísať to, čo mi práve prechádzalo hlavou, tak by som ho rozplakala.

A že dať známku. Tu som fakt nevedela, čo urobiť. Viem, u nás je najlepšia jednotka (a to neplatí úplne už ani na SVK, na gympli sme často mali bodový systém, kde dostať jednotku bolo fakt zdrvujúce). Ale vo väčšine krajín je päťka práveže najlepšia. Vo Švédsku sa mi doteraz, chvalabohu, podarilo vyhnúť akejkoľvek školskej inštitúcii, takže vlastnú skúsenosť som nemala. Vedela som iba, že decká tu tiež nedostávajú známky - čísla, ale písmená g, vg, a mvg (čo mi tu moc nepomohlo). Ale vzhľadom na to, že široko-ďaleko som bola očividne jediný Nešvéd, som naozaj nemala chuť sa prihlásiť a spýtať sa (a ešte s takou otázkou! Nebolo by to po prvý krát, čo by som tu vyšla za čudáka XD, ale aj tak). Tak som zvolila neutrálnu trojku a len tak som mu tam pripísala, že nabudúce by mohol začať nejakým vtipom (aj to som napísala iba preto, lebo som videla, že všetci okolo mňa píšu).

Odišla som odtiaľ tak rýchlo, ako sa len dalo, a dúfala som, že už ma tam nikdy na podobnú skupinovú terapiu nezavolajú (stále v to dúfam). Myslím to úplne vážne. Típek nám povedal, že pri hľadaní práce treba byť pozitívny. Ja som bola, kým som neprišla na to stretnutie.

Moja druhá rada je: CHOĎTE TAM!

Viete, prečo? Lebo oni si Vás potom nájdu XDXD. Seriously, do troch dní mi došiel list, že som nebola na skupinovom stretnutí, a že aký je dôvod (pochopila som to asi tak, že kým ja som mladému písala, aby nabudúce začal s žartom, ostatní tam písali svoje meno alebo rodné číslo, aby sa potom vedelo, že tu boli). A že dôvod! Prečo rovno neposlali policajný špeciál, aby ma navštívil osobne, alebo nekontaktovali moju rodinu a susedov?

Stálo ma to teda jeden vysvetľovací mail, že v skutočnosti som tam bola (veď musia mať jeden papierik navyše, s trojkou a blbým komentárom -.-).
A život ide ďalej :)

„Úrad práce je jediná inštitúcia vo Švédsku, ktorá keby neexistovala, tak by si nikto nevšimol žiadnu stratu.“

Svokor

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)

O tom, čo mi tu srdečne lezie na nervy

Ja viem. Mala by som byť vďačná, že ma táto krajina vôbec prijala na svoju pôdu a tak ďalej a tak podobne, zvyčajné chválospevné tirády. Nemať však svoj názor by pre mňa bolo smrťou osobnosti ;) (jaaaa viem, občas mám nabrúsený jazyk).

Dodávam, že pri písaní tohto článku som si musela dať zopár prestávok, lebo inak by mi krachli nervy XD. Takže tu je desať vecí, ktoré mi vo Švédsku (na Švédsku) lezú na nervy:

1. Uniformnosť

A udávam ju ako prvú, pretože po krátkej analýze nasledujúcich bodov som zistila, že sa často odvíjajú práve od uniformnosti.

Kdesi som čítala, že najčastejšou príčinou rozchodov dvoch ľudí nie sú veľké problémy, ale paradoxne detaily. A tak to je aj s uniformnosťou. Nie je to možno nič veľké, ale v detailoch je VŠADE.

Uvádzam následovné detaily:

• Všetci majú volvo. Sú všade. A všetci si ich kupujú, lebo si ich kupujú všetci.
• Každý nakupuje v Ikey. Prečo? No predsa lebo! A potom navštívite tri švédske domácnosti a ž poznáte celý sortiment nábytkov. Sa občas cítim ako v komunizme, keď mali všetci rovnaké nábytky, lebo iné neboli.
• Keď sa vo vianočnom období prejdete po ulici, v 95% oknách nájdete toto:

„Švagriná“ sa ma raz spýtala, či takú hviezdu už mám, a ak nie, tak vraj si ju musím kúpiť, lebo (a teraz počúvajte ten dôvod!) „každý takú má“. Cha! Už ma vidíš. To je podľa mňa najlepší dôvod, aby som si ju nekúpila.

• Každá domácnosť s dieťaťom má na dvore trampolínu. Samozrejme, všetci majú ten istý model (no koment na to, že parky pre deti sú potom prázdne. Každý sa hrá na svojom piesočku).
• Všetci si kupujú kamperi na jazdu po Európe. Ja nehovorím, že to je zlá dovolenka. Ale ako je možné, že sa páči všetkým??
• Viete, čo je fredagsmys (možno to má byť s veľkým F, neukameňujte ma teraz)? To je zvyk, podľa ktorého rodina v piatok večer sedí pohromade, najlepšie pred telkou, a konferenčný stolík je prepchatý cukríkmi, čokoládami, koláčom a čipsami, čumia spolu na telku a napchávajú sa (btw, slovo vzniklo spojením „fredag“, čo je „piatok“, a „att mysa“, čo znamená „maznať sa“). Tak už viete, čo robí v piatok večer celé Švédsko.

A mohla by som pokračovať donekonečna. Samo o sebe na tom, že nakupujú, ako nakupujú, nie je nič zlé. Ja len nechápem to, že všetci nakupujú to isté. To sa im fakt všetkým páči to isté? Lebo ak áno, tak som tu veľmi nesprávne. Odjakživa som si myslela, že byť taká, ako ostatní, je to najhoršie, čo sa mi v živote môže stať. Tu je to očividne cieľ.

2. „Lagom“ a „Ta det lungt“, „trevligt“

„Lagom“ znamená „ani nie veľa, ani nie málo, tak akurát“; „ta det lungt“ je equivalent anglického „take it easy“, teda „rob všetko pokojne, neponáhľaj sa“; a „trevligt“ je... uff... niečo ako „pekný, potešujúci, príjemný, roztomilý“.

Nemôžem z toho, ako tu všetko musí byť lagom a trevligt a všetci musia ta det lungt. Pánečku, ak chcem viac syra, tak Vám kašlem na lagom, a nasypem si viac, a keď chcem, tak sa budem ponáhľať, alebo nerobiť všetko s pokojom, ale svojím tempom. A trevligt, no pánečku, čokoľvek poviete (ČOKOĽVEK!!), akonáhle sa to na stupnici príjemnosti nachádza nad nulou (pozitívne), ich prvý komentár je, že to je trevligt. Auchčš.

Určite by mi to nebolo liezlo na nervy, keby som to nepočula všade naokolo. Už mám hlavu ako balón.

3. Pocit, ktorý Vám dávajú Švédi, že to „musíte“

To je asi tak, ako aj s tým „ta det lungt“, nevadilo by to, keby Vám Švédi nedávali pocit, že musíte. A všetko musí byť trevligt, lagom. MUSÍ. Sprostú hviezdu do okna si kúpiť musíte. Na Midsommar musíte oslavovať. V lete si každý musí kupovať jahody. Fredagsmys by mohla byť super vec, ale ako môžete kľudne leňošiť, keď musíte? A musíte preto, lebo to robia všetci?

Prvé tri body, ako vidíte, sú silne prepojené.

4. Zima

Žiadna novinka. Moja prvá zima vo Švédsku nebola zrovna chladná, ale bola strašne dlhá a hlavne temná. Slnko som nevidela až do mája. Uvidíme, čo nás čaká tento rok.

Je vidno, že je ZIMA

5. Miestna „normálnosť“

Na obranu musím povedať, že s týmto som sa stretla v každej krajine, len všade trocha inak. Každá krajina má akési svoje normy správania sa, ktoré ak prekročíte, tak vyzeráte čudne. Čo je však normálne v jednej krajine, nemusí byť až tak normálne v inej, a naopak. Je to až také ťažké pochopiť? Prečo na mňa všetci zírajú ako na jednorožca, keď rohlík rozrežem po jeho dĺžke úplne, a nie iba tak, aby sa dal otvoriť? Sa smejete, že aká somarina, ale neverili by ste, ako sú na Vás schopní za to čumieť. A samozrejme, ich spôsob na všetko je určite lepší. Aj keby nebol, tak je.

6. Pomalosť (či už na úradoch alebo v reálnom živote)

Nechcem tým povedať, že by Švédi boli pomalí v premýšľaní. Ale ten výkon... Občas mám pocit, že som späť v Taliansku. O pomalosti sa presvedčíte hneď, ako vyplníte svoje papiere na migračnom. Poslať odpoveď im trvá päťstotisíc rokov, ale nikto v podstate nevie, čo celý čas robia. Nikto mi totiž nenahovorí, že za toho polroka, ktorý som čakala na povolenie na pobyt, si preverovali všetky moje papiere, obvolali celé Slovensko ohľadom dôveryhodnosti mojich dokumentov a podobne (a návrhy, že sa im pokazila tlačiareň, u mňa neprejdu XD).

V reálnom živote toto isté. Raz som „švagrinú“ poprosila, aby za mňa objednala istý tovar z internetu, vzhľadom na to, že som tu ešte nemala bankové konto (jednalo sa o vianočný darček). Na Slovensku, keď ma niekto niečím poveril, tak som vždy najprv urobila prácu pre druhých, lebo keď už som si ju raz vzala na zodpovednosť, nechcela som to dokašľať. „Švagriná“ však pre istotu počkala, kým bude týždeň pred Vianocami, a potom mi prekvapene napísala, že tento tovar už na sklade nie je, a poradila, že mám frajerovi kúpiť nožík XDXD. Taký optimistický dar na Vianoce XD (mimochodom, keď som jej povedala, že ten model už máme, ona ho aj tak kúpila na naše najbližšie narodeniny. Neviem, ktorej časti vety nepochopila).

7. Veľkosti oblečenia v miestnych obchodoch

Kým na Slovensku som bežne chodila vo veľkosti 32 a 34 bola pre mňa ešte stále priateľná, tu aj v tričku 32 si ma môžete pomýliť s chodiacim stanom.

8. Muži v pestrofarebným nohaviciach...

K tomu poviem iba toľko, že som brutálne rada, že môj chalan ostal verný mužnéme štýlu obliekania a naďalej odmieta nosiť nohavice, ktoré sú tesnejšie než moje.

9. Dvere

Verili by ste, že vo Švédsku Vám nikto nepodrží dvere?? Jedine, že ste v knižnici. Tam Vám podržia všetko.

10. Švédska koruna

Lezie mi na nervy. Celkovo každá iná mena než euro mi lezie na nervy. Kým som pracovala v Taliansku, bolo všetko také ľahké. Euro bolo na Slovensku, v Rakúsku aj v Taliansku. Bodka.

A teraz? V peňaženke mám štandardne naložené nielen koruny a eurá, ale aj poľský zlotý, lebo väčšinou sa domov vraciam cez Kraków. Prípadný návrat cez Maďarsko alebo Česko znamená ďalšie dve meny. Zo Švédska sa na Slovensko priamo priletieť nedá, ale dá sa z Dánska. A viete, aká je mena v Dánsku? Našepkám, že euro to nie je.

Na zhrnutie si môžem povzdychnúť a poďakovať sa Najvyššiemu, že mám takéto problémy ;).

Díki, že ste to aj dnes so mnou vydržali do konca XD.

„Animals don´t hate, and we are supposed to be better than them.“

Elvis Presley

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)