Grupák na pracáku

...toto bude taká rýchlovka pre všetkých Vás, ktorých pozvú na švédskom úrade práce na skupinové stretnutie XD.

Moja prvá rada je: NECHOĎTE TAM! XDXD

Brďo, väčšiu nudu som v živote nezažila. Bolo nás tam asi tridsať mladých. „Prednášajúci“ vošiel dnu vyčesaný ako depešák, zložil ajfona a noťas na stôl, zabudol sa predstaviť a spustil prezentáciu.

Keďže som chodila na výšku a na gympel, prezentácií som videla milión. Táto bola najhoršia. A nešlo o to, čo tam mal popísané (prakticky nič). Tu šlo o típkov prístup. Úsmev žiaden. Akákoľvek snaha motivovať - žiadna. Akákoľvek snaha čo i len zaujať -  žiadna. Keď občas zadal otázku, neodpovedal nikto, ale to ho očividne netrápilo. K tomu tam nepatril ani technicky, lebo nevedel vysloviť „s“. Ja, samozrejme, nemám nič proti ľuďom, ktorý nedokážu poriadne vyslovovať. Ale všeobecne celý vesmír vie, že so slabou výslovnosťou sa človek nedostane na isté pracovné pozície, ako napríklad: učiteľ, redaktor v zvukových a obrazových médiách a podobne. Na prezentátora na pracáku to očividne stačí.

Celý čas, čo som tam presedela, som myslela na to, že keď konečne dostanem zo školy certifikát o jazyku, idem žiadať o jeho prácu. Veď dať do prednášania trocha života vôbec nie je ťažké. A ak to preňho ťažké je, nemal tam čo robiť.

Najlepšie bolo, keď típek povedal „Napríklad teraz tu máme takúto pracovnú pozíciu...“ ktorú si iba vytiahol z ucha, lebo jeden z nás našiel odvahu sa na ten post spýtať bližšie, ale, samozrejme, zbytočne, lebo prednášajúci nemal šajnu XD.

Nakoniec sme dostali papieriky, a na nich boli rôzne rozmiestnené čísla od jedna do päť. Mali sme mu dať známku, a pod to napísať, čo by mal urobiť, aby som mu nabudúce dala lepšiu.

Viem, že to je prehnané, ale chytila ma panika. Ak by som mu tam mala napísať to, čo mi práve prechádzalo hlavou, tak by som ho rozplakala.

A že dať známku. Tu som fakt nevedela, čo urobiť. Viem, u nás je najlepšia jednotka (a to neplatí úplne už ani na SVK, na gympli sme často mali bodový systém, kde dostať jednotku bolo fakt zdrvujúce). Ale vo väčšine krajín je päťka práveže najlepšia. Vo Švédsku sa mi doteraz, chvalabohu, podarilo vyhnúť akejkoľvek školskej inštitúcii, takže vlastnú skúsenosť som nemala. Vedela som iba, že decká tu tiež nedostávajú známky - čísla, ale písmená g, vg, a mvg (čo mi tu moc nepomohlo). Ale vzhľadom na to, že široko-ďaleko som bola očividne jediný Nešvéd, som naozaj nemala chuť sa prihlásiť a spýtať sa (a ešte s takou otázkou! Nebolo by to po prvý krát, čo by som tu vyšla za čudáka XD, ale aj tak). Tak som zvolila neutrálnu trojku a len tak som mu tam pripísala, že nabudúce by mohol začať nejakým vtipom (aj to som napísala iba preto, lebo som videla, že všetci okolo mňa píšu).

Odišla som odtiaľ tak rýchlo, ako sa len dalo, a dúfala som, že už ma tam nikdy na podobnú skupinovú terapiu nezavolajú (stále v to dúfam). Myslím to úplne vážne. Típek nám povedal, že pri hľadaní práce treba byť pozitívny. Ja som bola, kým som neprišla na to stretnutie.

Moja druhá rada je: CHOĎTE TAM!

Viete, prečo? Lebo oni si Vás potom nájdu XDXD. Seriously, do troch dní mi došiel list, že som nebola na skupinovom stretnutí, a že aký je dôvod (pochopila som to asi tak, že kým ja som mladému písala, aby nabudúce začal s žartom, ostatní tam písali svoje meno alebo rodné číslo, aby sa potom vedelo, že tu boli). A že dôvod! Prečo rovno neposlali policajný špeciál, aby ma navštívil osobne, alebo nekontaktovali moju rodinu a susedov?

Stálo ma to teda jeden vysvetľovací mail, že v skutočnosti som tam bola (veď musia mať jeden papierik navyše, s trojkou a blbým komentárom -.-).
A život ide ďalej :)

„Úrad práce je jediná inštitúcia vo Švédsku, ktorá keby neexistovala, tak by si nikto nevšimol žiadnu stratu.“

Svokor

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)