expr:class='"loading" + data:blog.mobileClass'>

sobota 30. augusta 2014

Nový rok

September je pre rok niečo ako pondelok pre týždeň. Taký zradca. Keďže v škole aj pracujem, aj v nej študujem, mám akýsi čudný pocit, akoby začínal rok.

...toto je taký "novoškoloročný" update ktorý najviac ocenia tí, ktorí ma poznajú ale nie sú so mnou tak často v kontakte, a hádam aj tí, ktorí blog sledujú už dlhšie.
Vy čo máte menej času alebo záujmu určite oceníte hrubo vytlačené expresné správy XD

1. Začnime pozitívnou správičkou. Nainštalovala som si do tabletu zvieratko tamagotchi. Je mi jedno, či si myslíte, že mi preskočilo XD Panda Picchi (piki) a gorila Micchi (miki) sú momentálne naše domáce zvieratká. Naproti tomu si môj priateľ kúpil nový puškohľad na vzduchovku. Takže ako vidíte, vládne u nás doma zvieraco-priateľská nálada XD



(vedeli ste, že sa scope volá puškohľad?? bleah...)

2. Stále mám vikariát na škole švédčiny pre dospelých prisťahovalcov.



pár ukážok našich žiakov :)

O tom by sa dalo písať mrte. Každý deň je neuveriteľný a nebezpečný XD Často pracujem s analfabetmi a dostala som inú perspektívu. Práca s nimi nie je vždy najľahšia, občas strácam nervy (ale musím sa pochváliť že za tých sedem mesiacov som tam vybuchla iba raz). Napriek tomu musím povedať, že sú veľmi slušní; stále poďakujú, poprosia, pozdravia, a na konci hodiny mávam od nich na katedre peknú zbierku cukríkov a jabĺčok XD
Prestávka je pre učiteľa na SFI neexistujúci pojem. Po hodine sa za mnou nahrnie polka triedy s papiermi od lekára, sociálky, poisťovne, ktorým nerozumejú. Hocikedy si len tak idem po chodbe, že sa konečne idem vyšťať, a tu zrazu mi nejaký žiak bez akéhokoľvek vysvetlenia vopchá do ruky telefón, pozriem na obrazovku, tam nejaké bohvie aké znaky, len mi dojde že asi je niekto na linke, a už volám a prekladám a riešim.
V triede sú občas neuveriteľné miešanky a neuveriteľné problémy. Žiaci, ktorí už ako tak vedia niečo povedať, ale aj takí, ktorí majú problém nielen s našou abecedou, ale aj so svojou vlastnou. Keď nerozumejú nejaké slovo, nemôžem im povedať iba "nájdi si to v slovníku", lebo mnohí nepoznajú písmo svojej reči. Nehovoriac o tom, že človek nielenže musí poznať abecedu, ale aj jej poradie písmen. Inak v slovníku nič nenájde. Samozrejme, sú aj slovníky v počítači. Otázka je, koľko z nich vie dobre narábať s počítačom a pochopiť slovník.
Samozrejme, škola je výborne vybavená a máme dobré prostriedky a aj prekladateľov. Ja som to iba použila na vykreslenie situácie.
Btw nerada sa vyjadrujem o týchto ľuďoch, že "sú hlúpi". Nemôžu za to, že nemohli ísť do školy.

3. Začínam znova robiť kurzy taliančiny vo večernej škole. Ľudia... Som skoro odpadla. Kurz sa volá "Taliančina pre turistov", a spočíva v tom, že človek sa tam nič nenaučí chápať, iba sa učí frázy naspamäť. Zdá sa vám to hovadina? Aj mne. Ale otvárame tento kurz, pretože PRÁVE PO TAKOM KURZE JE DOPYT! Minulý rok som naivne učila taliančinu pre začiatočníkov naivných žiakov. Ja som myslela, že oni sa budú učiť, a oni si mysleli, že taliančina je taká jednoduchá.
Teraz tu bude trocha realistickejšie XD
Dúfam. Podám správu keď budem mať za sebou prvú lekciu.

zbierka, dúfajme že jej slovenská polovička sa onedlho pridruží


4. Začala som chodiť na ekonomiku. O ekonomike som doteraz nemala šajnu. Niežeby sa teraz niečo zmenilo. Minimálne nie kým mi nepríde objednaná učebnica domov.
Vzhľadom na to, že som doteraz nemala o ekonomike ani šajnu, neviem na hodine položiť žiadnu inteligentnú otázku. "Bavíme" sa tam o veciach, o ktorých som ešte nikdy neuvažovala. V triede som jediný prisťahovalec. Učiteľ má riadny pocit, že nič nechápem.
Fakt. Napriek tomu, že som v triede jediná vysokoškolsky vzdelaná osoba, sa IBA mňa jedinej spýtal, či som už NIEKEDY VYPRACOVALA ESEJ.
Ani to neidem rozpisovať, lebo vo mne vrie. Fakt dúfam, že prvú esej sa mi podarí odovzdať načas a že bude aspoň mať zmysel.
Nedajbože aby som ju napísala dobre, lebo sa bojím, že mi neuverí, že som ju napísala ja.

5. Začala som chodiť na angličtinu. Všetci, čo ma poznajú, asi pravdepodobne práve teraz skolabovali. KAŽDÝ totiž vie, že ak ja niektorý predmet nepotrebujem už viac študovať, tak je to angličtina.
No ale ukázalo sa, že naša slovenská maturita je v zahraničí hovno platná, tak som sa iba ticho zapísala na hodiny a zasa veselo čítam novely o detstvách v Afrike a krátke príbehy amerických autorov a ktorých nikto nikdy nepočul a píšem súhrny a podobné drísty.

Inak nič nové. Ak mi do toho nič neskočí tak piateho októbra idem na Slovensko na dva týždne, pravdepodobne aj môj Viking. Plánujem sa tak prežrať babčinými buchtami že keď v Taliansku vojdem do mora tak si ľudia budú myslieť že sa približuje Sardínia.

Nič no. Máme za sebou pekné leto, strávené s priateľmi a aj s rodinou. Grilovali sme, jedli sme jahody, kúpali sme sa v mori, dokonca sme boli na návšteve v Toskánsku, čo bolo nad moje očakávania tohto roka.

Teraz je čas na návrat do švédskosti. Držme si palce aby sme to prežili a aby predĺžili otváracie hodiny v obchode s liehovinami XD

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)

utorok 19. augusta 2014

Do čoho budem v jeseni

Tak som konečne našla niečo, do čoho budem.
Áno, milý čitateľ, "niečo, do čoho budem".
Úplne vážne. Lebo každý Švéd je do niečoho. Plus všetky tie organizované ochutnávky vín, káv a whiskey a podobných drístov ma pomaly ale isto naučili, že objednávať si v reštaurácii alebo vypýtať si u známych pri večery to, čo najradšej pijem (čili vodu z vodovodu), je spoločenská samovražda. Niečo ako skok s padákom bez padáka.

Tak som si to zhrnula:
- Coca Coly, viney, 7upy a podobné veci pijem zriedkavo, lebo pri prehĺtaní mám pocit, akoby mi dole krkom tiekol cukor
- drvivá väčšina džúsov je na môj vkus presladená
- káva mi nechutí
- mlieko ani kakao tiež nie
- pivo detto
- alkoholu moc neholdujem a máloktoré víno mi lahodí
- nealkoholický šumivý nápoj je ako tak ok, ale aj ten zapíjam vodou, lebo mi nehasí smäd.

...a čo mi ostalo? Presne. Čaj.

Bleah.

Ale tak okay, bude sa piť čaj. Jeseň začala naozaj zhurta (tu sa august považuje za jesenný mesiac). Jednu nedeľu sme sa opaľovali a následujúci pondelok ráno nás po ceste do roboty ošľahal severák a obliala mrholica. Šálka chutného čaju predsa nemôže byť na škodu.



Btw má to aj iné pozitívum. V obchode s čajmi majú aj čokoládky XD

S jeseňou prichádzajú aj jesenné aktivitky. Konečne sa zamotáme do diek a prikrývok a prečítame všetky knihy, ktoré sme na pláži pri opaľovaní predstierali, že čítame. Strávime pohodlné noci pod prikrývkou počúvajúc, ako vonku prší. Zahráme si odznova polovicu hier, ktoré počas leta nachytali prach (just kidding about the dust thing). Vymeníme žiarovky za tie najsilnejšie, aby sme sa konca zimy dožili s takými dioptriami ako máme na nose teraz. Posledný krát pokosíme trávnik a zazimujeme vzduchovku XD
A nakoniec, taktiež budeme Švédov počúvať, ako sa sťažujú na počasie (to je takzvaný aktivitet året runt-celoročná aktivita).

...hehe, až teraz mi to došlo. Budú nadávať na jesenné počasie, ale to iba preto, lebo tohtoročné leto ich rozmaznalo (bolo dosť teplo) a tak pohodlne zabudli na to, že obyčajne celé leto vyzerá tak ako táto jeseň ;)

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)

utorok 12. augusta 2014

Tisícročný dub

V Smålandskom národnom parku (okolie Rumskulla) rastie 1000 ročný dub. Volá sa Kvilleken. Vedie k nemu pre tento región typická polokamenná cestička.



Kvilleken nie je vôbec podobný ničomu, čo som si dovtedy predstavovala ako 1000 ročný dub.


Úbožiak je plný vrások, ale napriek tomu sa ešte stále na jar rozzelenie.
Blesk do Kvilleken-u udrel už nespočetne veľa krát. Strom je rozpoltený a viem si predstaviť, že počas zlého (alebo príliš dobrého) počasia v ňom nachádza úkryt veľa zvierat. Takto totiž vyzerá jeho spodný kmeň..



na porovnanie s trojročným dieťaťom

Je ťažké si predstaviť, že ten istý strom tu stál aj keď krajinou prechádzali vikingovia, a že tu stojí dodnes. Ako dlho tam bude ešte stáť nevieme. Stromu pomáhajú "držať sa pokope" viaceré laná. Kedysi tam boli aj železné prstence, ale potom ich dali dole, lebo "strom má rásť v pokoji a mieri". Paráda.

Tu je niečo pre čítaniachtivích.



Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)

piatok 1. augusta 2014

Emil z Lönnebergy je z Katthult-u

Takže pred pár dňami sme sa ja, môj priateľ, jeho otec a babča dohodli, že pôjdeme na výlet na miesto nazývané Katthult. Nemala som šajnu, o čo ide, ale aj tak som sa nevinne tešila na výlet.
Akože už len z opisu zostavy je vám jasné, že toto nemohol byť normálny výlet. Otec a babča sú "známa firma", kde babča je schopná si kúpiť papuče o päť čísel väčšie než je jej noha (páčila sa jej farba, na veľkosť nohy pri kúpe zabudla), a otec sa ma, keď som získala tu v SWE svoju prvú prácu, spýtal veľmi inteligentnú otázku: "Aj ti za to platia?"

Napriek všetkému som narobila chlebíčky a nastreamovala tri fľaše vody (bublinkovej vody nie je nikdy dosť!!!).

Ráno som bola surová ako citrón (bolo šesť hodín a budil ma priateľov cengáč, ktorý pre nedostatok vhodných slov nazvime vojna v Sýrii). Obaja sme boli suroví ako citróny, celé ráno sme do seba iba bezcieľne narážali, trúsili sarkastické poznámky (napr.: "Podaj mi soľničku" ...mali by sme ju skôr volať "soľnica", lebo váži tretinu kila. ale to iba tak na okraj) a dojedali zvyšky večere (bohužiaľ, nie včerajšej, čo všeobecnej nálade nepomohlo). Keby otec a babča neboli došli, tak by sme tak slepo potulovali doteraz.

V aute som si vypočula rôzne príbehy o babčinych známych, o SnusLilly (snus je žuvací tabak a Lilly je ... veď viete... Lilly) a o niekom, kto mal drevenú nohu; a pozorovala obchody s názvami ako "Topánky a cukríky".

Oficiálne raňajky sme mali v dedine s názvom Ruda (nič tam neni), kde sa babča nedokázala rozhodnúť, pri ktorom stole v záhrade by sme mali jesť. Nakoniec vybrala ten s vlhkými stoličkami a slnečným odrazom skleníka rovno do mojich očí. Way to go grandma.

Cieľ bol v dedinách, kde pôsobila a žila Astrid Lindgren (spisovateľka, ktorá vymyslela Pippi dlhú pančuchu, Emila z Lönnebergy a iné postavičky). V dedine Lönneberga som sa dozvedela, že Emil v skutočnosti pochádzal z Rumskully, kde sa série natáčali. V samotnej Lönneberge je iba kôlnička, kde je socha Emila.

bohužiaľ, mám iba foto, kde som aj ja :P

V Katthult-e sme našli celý areál, kde rozpoznáte domčeky a okolie z filmu :). Deti behajú okolo so zmrzlinami, niektoré poprezliekané za Pipi alebo niečo podobné. Viac kawai v Smålande nedostanete :)
Pár foto...



Emilova kôlnička :)


tu (a na následujúcich fotkách) býval Alfred





Samotný Emilov dom je tu:


stojan s vlajkou tam stoja od natáčania




...vstupné bolo 40 korún pre dospelých, 20 pre decká a deti mladšie než 6 rokov majú vstup zdarma. Do Emilovho domu sa ísť nemôže, vzhľadom na to, že celý pozemok je popravde privátny pozemok rodiny, ktorá tam býva, a zarába na turizme. V areály sa nachádza aj výbeh s koňmi, ohrada s prasiatkami, ovečky, rybník, všetko tak, ako si to pamätáte z filmu. V stodole pribudol obchodík so zmrzlinou a kaviareň.

Btw z Lönnebergy pochádza aj šunka s rovnakým názvom. Ktorá, tak isto ako aj Emil, originálne pochádza z úplne iného mesta.

Ešte by som mala spomenúť neďaleký Mariannelund, kde je známa cukrikáreň, o ktorej si môžete prečítať po kliknutí sem.

... dúfam, že ste aspoň trocha naladený na takýto iný výlet ;)

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)

Kíp smajlík! :)

Cukríkáreň - Mariannelund

Ako vidíte z názvu, dnes sme boli v cukrikárni :)

Stranou to, že nejem cukríky. Ale sladký pohľad si jednak doprajem ;)

Mariannelunds Karamellkokeri (cukrikáreň v Mariannelund-e) vlastnia a prevádzkujú Cicci a Johan ako rodinný biznis. Cukríky sa tu pripravujú už od roku 1929, a pribudli k nim aj rôzne lízatká, sirupy a čokoládové pralinky rôznych príchutí. Všetko sa pripravuje podľa "tajných" receptov ;) (priznajme si, všetci máme radi to, čo je pripravené podľa tajných receptov :D).

Vyrába sa tu síce hlavne priamo pre klientov, ale počas leta majú v Mariannelund-e otvorený vlastný obchodík ktorý sa teší popularite medzi turistami z rôznych krajín sveta.

Ako lákadlo na návštevu (či už sú maškrtníkmi vaše deti aleby vy sami ;)) by som mala dodať, že Mariannelund sa nachádza iba 22 km od Vimmerby, kde sa nachádza zábavný park v téme Pippi dlhej pančuchy (autorka sa narodila v okolici), 13 km od známej dedinky Lönneberga, odkiaľ "pochádza" malý Emil (viete, Emil, rozprávka o nezbednom malom chalaniskovi ktorý zamyká svojich známych alebo seba v kôlni a vešia svoju malú sestru na vlajkový stožiar) a 10 km od dediny Katthult, kde sa môžete navštíviť areál, v ktorom sa celá sága o Emilovi natáčala (post a fotky tu). Milovníci prírody nájdu Norra Kvills national park s tisícročným dubom a ďalšími možnosťami na prechádzky.

Nech sa páči, pár foto z cukrikárne (ak ste na diéte, namiesto obrázkov si preštudujte napr. tento link.












Pre viac inšpirácie a info o cukrikárni klik sem.

A teraz sory, idem si zohnať vedro zmrzliny alebo hocičo iné, čo mi dodá cukor do krvi.

Viac postov z okolia nájdete tu.

Aaaaa ešte jedna vec, feel free to comment, a ak nechcete premeškať ďalšie posty, môžete "lajknúť" facebook stránku https://www.facebook.com/SWEmingrantKa , alebo sa môžete dole prihlásiť e-mailom na odber :)
Kíp smajlík! :)